Aj krátka návšteva poteší

 Byť tak blízko Talianska a nevrátiť sa tam aspoň na chvíľu by bol hriech. To som si stále opakoval, čím bola moja dovolenka bližšie. Z opatijskej riviéry v Chorvátsku je to do Talianska na skok. O čo ma teda ukrátilo počasie pri mori, to som si nahradil zastávkami v Benátkach a Terste.

Čo sa blyští môže byť v Benátkach pokojne zlato

Caffè Lavena

Už cesta zo záchytného parkoviska Tronchetto do srdca Benátok tamojšou lodnou „mhd“ – vaporettom – je zážitok. Unikátny zhluk palácov po oboch stranách kanála, akokeby sa vynarajúcich z mora, v kombinácii s dramatickým počasím v tú nedeľu, na návštevníka okamžite zapôsobí. Chvíľami nadobudnete pocit, že je to dobre premyslená a vygradovaná prehliadka, ktorá sa končí na impozantnom Námestí svätého Marka. Kto tam už niekedy bol, ten vie, že toto miesto možno pokojne označiť za synonymum genius loci. Možno už nie každý vie, že práve na tomto námestí sú hneď tri z najstarších kaviarní v Európe, z ktorých prvenstvo patrí Caffè Quadri, založenej v roku 1683.

Moje prvé espresso v Benátkach bolo v Caffè Lavena. Kaviareň otvorili v roku 1750. V tej dobe bola miestom, kde sa schádzali gondoliéri a takzvaní còdega, ktorí po tme sprevádzali Benátčanov na ich ceste domov po zle osvetlenom meste. Na luxusný podnik sa zmenila v 60. rokoch 19. storočia. Vtedy jej nový vlastník Carlo Lavena dal súčasné meno. Zlaté časy prišli po roku 1866, keď sa Benátky vymanili spod nadvlády rakúskej monarchie. Takpovediac denne sem chodieval Wagner, či Liszt. Aj dnes vás ohromí bohato zdobený interiér s autentickým mobiliárom a obrovským lustrom. Stojí za to postaviť sa k baru ako všetci ostatní a vychutnať si dokonalé espresso tak, ako to robievali svojho času Verdi, či D’Annunzio.

Caffè Florian

Zďaleka najznámejšou kaviarňou v meste je Caffè Florian na náprotivnej strane námestia. Pre mnohých je esenciou zašlej slávy Benátok. Už pred vstupom nadobudnete pocit, že to nie je len tak nejaká kaviareň. Čulý ruch vládne pred ňou, aj v jej vnútri, kde baristi v bielych sakách pobehujúci hore-dole vzbudzujú dojem, že si vás nikdy nemôžu všimnúť. Prepychová štukatúra nestratila za bezmála tristo rokov nič zo svojho šarmu – nie je ťažké pochopiť, prečo to tam Lord Byron či Goethe mali tak radi. Roky som sníval, že si u Floriana kúpim šálku, v ktorej tam tradične servírujú espresso. Mám ju!

Mesto kávy a kaviarní, v kulisách strednej Európy

Caffè degli Specchi

Zvláštna atmosféra, v ktorej sa miesi intenzívny pocit strednej Európy, stredomorské podnebie a nespochybniteľná talianska nátura. To je najsilnejší dojem ktorý mi ostal z Terstu. Kedysi významný prístav bol po boku Viedne, Prahy a Budapešti jednou z metropol Rakúsko-Uhorska. Nakoniec, stáročia rakúskej prítomnosti a ruka architektov Márie Terézie sú očividné. Ak ostaneme pri káve, Tersťania sú  v tejto oblasti  tradične fajnšmekri. V časoch, keď bol Terst kultúrne aj ekonomicky na vrchole, vyrastali v meste kaviarne ako huby po daždi. Mnohé z nich neprerušene fungujú dodnes. Mimochodom, čo sa kvantity týka, obyvatelia tohto mesta vypijú ročne v priemere 10 kíl kávy na hlavu, čím prevyšujú celotaliansky priemer o polovicu. Ak by sme to rozpočítali na espressá, každý Tersťan ich vypije denne štyri.

Ako som už spomínal, kaviarní, historických aj úplne súčasných, je v meste množstvo. Ja som sa v Terste zdržal iba krátko. Pôvodný itinerár síce ostal v troskách, niektoré z legendárnych lokálov som si však neodpustil. Prvým bol Caffè degli Specchi na centrálnom námestí Piazza della Unità d’Italia, dlhé roky najslávnejší v meste. Kaviareň z roku 1846 dnes ponúka tradičnú terstskú značku kávy Hausbrandt. Niet jej čo vytknúť. Secesný interiér, ktorý v roku 2000 zrekonštruovali však dostal rovnako bezpohlavnú formu, ako námestie, na ktorom sa podnik nachádza.

Caffè Tommaseo

Úplne iná atmosféra na vás dýchne v maličkom nárožnom Caffè Torinese. Kaviareň z konca prvej svetovej vojny má interiér inšpirovaný transatlantickými loďami Saturnia a Vulcanica. Vo vnútri sú iba tri či štyri stolíky – káva sa však v Taliansku aj tak pije „na stojáka“ pri bare.

Poslednou zastávkou bola najstaršia kaviareň Terstu – Caffè Tommaseo. Nádherné secesné štuky, originálne kyvadlové hodiny z roku 1839, obrovské zrkadlá dovezené z Belgicka a malé stolíky s mramorovými doskami vytvárajú čaro podniku, ktorý predstavil Tersťanom po prvýkrát zmrzlinu. Ku káve si nezabudnite dať jeden zo zákuskov, ktoré vám pripomenú Mittel-Europa tradíciu – ja som si dal štrúdľu!

  

Tentokrát to nebola „jazda po kaviarňach“, ale iba výlety s kávou na okraj. Splnený sen (Florian) aj nová skúsenosť (Terst). Navyše mi urobilo radosť to, že ešte rozumiem (a je mi rozumieť) po taliansky. Ako sa hovorí – aj krátka návšteva poteší. Potešte sa aj vy, keď budete mať cestu okolo.