Ľudia kráčajúci po ulici s papierovými kelímkami
Starbucks, Costa Coffee, Cafe Nero. Každý má tú svoju obľúbenú sieť, je to
status a nezriedka životný štýl. Pre Londýn také príznačné. Veď tých
prevádzok sú na uliciach stovky. Ale na tých istých uliciach sú aj skutočné
kaviarne, kde si mochamacchilattecino s orechovým sirupom neobjednáte. Majú
tam „len“ kávu.
Medzi sieťovými kaviarňami na rušnej Tottenham Court Road sa
nachádza nárožná Tapped & Packed. Na čiernej fasáde nájdete iba veľké biele
popisné číslo 114 (druhá pobočka sa nachádza na 26 Rathbone Place) . Je malý
zázrak, ak sa vám podarí vo vnútri chytiť miesto. Priestor je to útly a kaviareň
veľmi husto navštevovaná. Napriek industriálnemu dizajnovému poňatiu (veľmi
charakteristickému pre londýnske espresso bary) pôsobí kaviareň útulne. Možno
je to tým, že máte pocit, že kávu pripravujú iba pre vás. Alebo spôsobom, akým
ponúkajú koláče, sendviče a šaláty – vystavené na drevených doskách, len
tak. Kávu si Tapped & Packed necháva pražiť v niekoľkých lokálnych
pražiarňach. Ponúkané zmesi a jednodruhové kávy sezónne obmieňa. Akým spôsobom
si necháte svoj nápoj pripraviť je iba na vás, nekompetentný personál nie je v tomto
prípade téma. O všetkých novinkách kaviareň informuje na svojom blogu a twitteri.
Ako inak to nazvať, ak nie láskou ku káve?
Miesto, kde sa pánbožko prebúdza
Iba pár uličiek odtiaľ, v exkluzívnej štvrti Fitzrovia,
sa nachádza ďalší malý skvost – Kaffeine. Majitelia aj baristi pochádzajú z Austrálie
a Nového Zélandu a kávu z pražiarne Square Mile pripravujú expertne.
Aj napriek jej vyššej cene je to stále dosť dobrý dôvod sem zájsť. Nakoniec, podnik
je nonstop plný. Prvýkrát som videl skutočný latteart – títo ľudia by cappucino
škoricou nikdy neposypali. Jeden z recenzentov na sieti Foursquare o Kaffeine
napísal: „Ak existuje Boh, svoj deň určite začína kávou práve tu.“ Čo dodať?
Legenda z pivnice
Skutočnou legendou je Monmouth Coffee. Podzemie miniatúrnej
prevádzky na 27 Monmouth Street v Covent Garden je tým miestom, kde to v roku 1978
všetko začalo. O tridsať rokov neskôr otvorili svoju druhú kaviareň na
tržnici Borough Market pod mostom London Bridge. Bolo jasné, že pivničnú
pražiareň už prerástli. Dnes svoju kávu pražia na mieste, ktoré vzniklo
prepojením troch oblúkov pod železničným mostom. A ak v prípade Monmouth
Coffee hovoríme o káve, len málokto sa im v Londýne môže rovnať. Vyberajú
si ju doslova vlastnoručne na plantážach v Južnej Amerike, Afrike a Ázii.
Ak by ste chceli vedieť, kto konkrétne za každou z ponúkaných odrôd stojí,
meno plantážnika sa dozviete z letáku, ktorý nájdete v kaviarni. V tej
pôvodnej, v Covent Garden, si ľudia podávajú kľučku. Nezdržíte sa tam
dlho, nie je to ani možné. Hoci stroje obsluhuje hneď niekoľko baristov, aj tak
majú čo robiť, aby vyhoveli ľuďom, ktorí stoja v rade až na ulicu.
Do naha!
Keď z cirkusu nákupnej Oxford Street plnej aút,
autobusov, nakupujúcich davov ľudí, kaviarenských a obchodných reťazcov
zabočíte uličkou na Soho Square, budete mať pocit, že ste sa ocitli v inom
svete. V jednom rohu námestíčka nájdete Nude Espresso, kaviareň, ktorá
patrí k rovnomennej londýnskej pražiarni. Na prvý pohľad je zrejmé, že ide o espresso
bar. Podobne ako všetky vyššie spomínané, aj táto kaviareň funguje na malom
priestore, ktorý je zariadený sparťansky. Na tehlu ohlodané steny dopĺňajú
továrenské svetlá a jednoduchý drevený nábytok. Podobne ako predošlá kaviareň,
aj oni svoju kávu priamo na mieste predávajú. Keď si vyberiete spôsob prípravy,
baristi vám radi odporučia vhodnú odrodu. My sme skúsili Brazíliu, pripravenú
cez aeropress. Výsledkom vizuálne zaujímavej prípravy bol nápoj, pri ktorom
dokážete rozoznať chuť príznačnú pre jednotlivé odrody, podobne ako pri
espresse.
Aj káva môže byť show
Z úplne iného súdka je Prufrock Coffee. Ak niekto
napĺňa význam slova coffee geeks (blázni do kávy), sú to určite baristi v tejto
kaviarni. Založil ju Gwilym Davies, víťaz celosvetovej súťaže baristov z roku
2009. Ak chcete espresso, dostanete ho a dokonalé. Chcete ku káve aj show?
Máte ju mať. My sme si dali tzv. sifónovú kávu (syphon coffee). Sediac pri
nízkom pulte sme sledovali baristu, ktorý s odhodlaním malého chemika na
gram presne vážil dávku našej kávy. Popri tom, ako robil ďalšie efektné úkony,
meral teplomerom stúpajúcu teploty vody v banke a zachmúrene sledoval,
či je všetko v poriadku. Stihol nám podať aj výklad o káve samotnej,
o japonskom pôvode 150-ročnej techniky prípravy tejto kávy a o tom,
aká je ideálna teplota, pri ktorej sa do nápoja dostane to najlepšie.
Divadielko vskutku vydarené, výsledok nás nadchol už menej. Barista bol z nášho
ignorantstva trochu sklamaný a dodal, že sa musíme nechať presvedčiť
nabudúce. Prufrock Coffee predáva okrem kávy z pražiare Square Mile aj výrobky
japonskej spločnosti Hario (napríklad baristami obľúbenú kanvicu Buono Kettle),
či alternatívne kávovary Chemex. V „podpalubí“ kaviarne sídli škola baristov.
Veľké veci v malej izbe
The Espresso Room bola posledná zastávka môjho londýnskeho
výletu. Názov kaviarne ju vystihol dokonale – je to skutočne len izbička, do
ktorej sa okrem pultu s kávovarom nič iné nezmestí. Napriek tomu nechýba
na žiadnom zozname top espresso barov v Londýne. V meste sa zvykne
žartom hovoriť, že každý naozajstný barista v britskej metropole má
austrálsky pôvod – viac či menej to potvrdzuje personál nejednej londýnskej
kaviarne. Nakoniec, boli to oni, kto priniesol na ostrovy kávový nápoj Flat
White, ničo ako silnejšie caffè latte. Nie je to inak ani v prípade Espresso
Room. Majiteľ síce nie je rodený Austrálčan, v Melbourne ale prežil osem
rokov. Kávu (opäť z pražiarne Square Mile) mi, v duchu celkovej
miniatúrnosti kaviarne, pripravili do „poldecáka“. Nechýbalo jej nič. Barbora,
ktorá ma v Londýne prichýlila, odišla do práce a ja späť na
Slovensko.
Londýnske kaviarne sú silnou alternatívou k všadeprítomným
reťazcovým hlúpostiam s logom morskej panny v zelených vlnkách. V snahe
byť originálne, tak veľmi iné, to dopadlo tak, že sa všetky veľmi podobajú. Je
to dobre, či zle? Je jasné, že im ide jednoducho o kávu. A, ako povedal
Leonardo da Vinci (apropo, jeho výstava v National Gallery bola hlavným
cieľom mojej londýnskej cesty), v jednoduchosti je tá najvyššia
sofistikovanosť. 
