Keď som si pred cestou do Bruselu písal s Robom Berghmansom,
antverpským kaviarnikom a baristom, na záver svojho mailu napísal: „Brusel – tam je iba jeden dobrý espresso bar.
Gent má dva. Antverpy? Plno!“ Vtedy som tomu nerozumel, dnes už áno.
Brusel? Pokojne preskočiť.
Mal to byť blog o dobrej káve v Bruseli. Kto
očakával, že nájde odpoveď na to, či vôbec existuje, môže prestať čítať. Hľadal som,
ale márne. Jeden, či dva pokusy ma odradili a tak som ku kaviarni, ktorú
mal na mysli Rob, ani nedošiel. Moja prvá dobrá káva ma čakala v Gente.
Gent je krásny. Z veľkého, rušného a anonymného
Bruselu sa dostanete za chvíľu do malebného flámskeho mestečka. No, mestečka...
má toľko obyvateľov ako Košice. Jeho podmanivé historické centrum si vás získa
okamžite. Stredoveké panorámy, kam oko pozrie a za múrmi, kde oko nedovidí,
sú ukryté poklady. Ulice a uličky si priam žiadajú, aby ste ich preskúmali
a našli tam Café Labath. Prvé dokonalé espresso, pripravené na nádhernom
stroji La Marzocco a tiež prvé stretnutie s belgickými hipstermi. Ak
som v úvode spomínal rozdiel medzi Bruselom a zvyškom sveta, tu to
bolo jasne vidieť. Opýtali sme sa na kávu. Baristka Valentine si k nám ochotne
sadla, povedala nám, že ju pražia v Antverpách (o ktorých ešte bude reč) a keď
sme sa opýtali, kde sa dá dobre najesť, poslala nás ku kamarátke. A poslala
nás dobre!
Keď ti radia, počúvaj
Po výbornom maltskom obede vo Villa Bardon na námestíčku
Sluizeken sme zabočili o jeden dom vedľa, do Simon Says. Ako nám povedali už skôr (v Gente sa totiž každý s každým pozná),
„káva nič moc, ale je to tam veľmi milé“. Sám by som nenašiel vhodnejšie slová.
Hipsterský pocit ešte o level intenzívnejší, káva značky Hoorens nebola
nič, čo by stálo za zmienku. Teória dobrá, skutek utek´. Všetko ostatné však bolo
do detailu „vychytané“. Skvelý interiér a ako
bonus, na wécku vodovodný kohútik v tvare jelenčeka. Túlalo sa tam obézne
mačisko. Nedivím sa mu, aj mne by tam bolo dobre.
Tým druhým dobrým espresso barom v Gente mal Rob
Berghmans na mysli kaviareň Barista. Nachádza sa na rohu ulíc Brabantdam
a Vlaanderenstraat v samom srdci mesta. Cez obrovitánske výkladné sklo je
možné vidieť celú kaviareň. A keď si do toho „výkladu“ sadnete, môžete
nerušene, ako dlho len chcete, sledovať ulicu. A ak sa práve chystáte
kúpiť si auto, ako Lucia, ktorá bola so mnou, môžete rad radom hľadať pre a proti
jednotlivých vozidiel, ktoré sa vám mihajú pred očami. Popri tom si vychutnáte
kávu poctivej značky Viva Sara. Nebolo čo vytknúť, pripravuje ju totiž prvá
víťazka belgickej súťaže baristov. Príjemná bodka na záver gentského výletu.
Jedna káva, jeden národ - Caffènation
Antverpy sú veľkomesto. Patrí k nim veľa rôznych ľudí,
ruch, turizmus, Rembrandt, obchody, reštaurácie a kaviarne. Zrejme to tak
malo byť, že v Antverpách, belgickej Mekke dobrej kávy, som jej vypil
najmenej. Je tu jedno veľké ALE – aj keby som už inde v Belgicku nemal piť
kávu, tak návšteva Caffènation stála za to. Absolútny vrchol hipsterstva. Jednoprevodové
bicykle, bizarné účesy, fúzy, kárované košele, obuv po prababke a ironické
tetovania, to všetko pečatí silno nonkonformnú atmosféru tohto miesta. Tak to
zrejme sám Rob Berghmans chce. Výkladná skriňa jeho pražiarne s tou najfajnovejšou
kávou, za ktorou on sám chodí sveta kraj. Ak sa vám v nabitej kaviarni
podarí chytiť si miesto, je to prvý pozitívny moment . My sme sa naskytli v epicentre
diania - rovno pri bare, oproti stroju La Marzocco, ktorý sa ani na chvíľu
nezastavil. Fúzatý potetovaný pánko ochotne zapózoval a pripravil nám
fantastické espresso a cappuccino z aktuálnej
brazílskej jednodruhovej kávy, ktorú pán Begrhmans osobne vybral na plantáži.
Ako tvrdí, brazílsku kávu čaká skvelá sezóna. Nevedel som, čo mu na to odvetiť.
Ale verím mu každé slovo. V kaviarni si môžete kúpiť všetko od mlynčekov,
cez rôzne cestovné kity až po náčinie pre baristov. A hlavne, jeho kávu –
Little Green Bag blend. A nezabúdajte, budúcnosť kávy je čierna!
Laboratórium pre maniakov
Záver môjho kaviarenského výletu patril trošku bizarnému,
minimalistickému a atmosférou nie veľmi kaviarenskému Zwart. Podtitul má „temporary
coffee lab“, teda niečo ako provizórne kávové laboratórium. Veľmi výstižné.
Veľkorysý priestor, poňatý veľmi stroho, ponúka pár miest na sedenie a proklamovaný
dokonalý kávový zážitok. Majitelia vám sľubujú, že ochutnáte doslova „inú kávu“.
Majú na mysli iné odrody, iné spôsoby prípravy a chcú od vás, aby ste kávu
objavovali a skúmali ako v laboratóriu. Áno, áno, presne toto je to
miesto, kde si potrpia na kvetnaté opisy ako drzá, vášnivá, iskrivá a nevypočítateľná
chuť. A ak to takto opísať neviete, v Zwarte sú kedykoľvek ochotní
podať vám pomocnú ruku. My sme sa úzkoprso obmedzili na obligátne espresso. Mne
tradične chutilo, Lucii tradične nie. Nuž, sme rôzni. Ako by povedala naša
spoločná známa, proti gustu žiadny dišputát. Tak je to aj s celým laboratóriom
Zwart. Kávoví maniaci alebo coffee geeks tam možno pradú ako mačky, ale ja
hľadám v kaviarni asi niečo iné.
Po skúsenosti s Londýnom som si myslel, že lepšiu
kávu ako tam, už asi piť nebudem. (Pozor – moje srdcové Taliansko, samozrejme,
nerátam!) Po skúsenosti zo severného Belgicka si to už netrúfam tvrdiť. Ten
kraj vás vyzýva, aby ste ho objavili. Ľudia sú tam priateľskí, neberú sa na
smrť vážne, radi vám poradia a to dáva aj káve celkom nový rozmer. Gent aj
Antverpy stoja za to . A Brusel (o káve decentne pomlčme) tiež!
