„Musí tam byť, musí tam byť,“ hypnotizoval som na diaľku
pána Králička. Vonku totiž fúkalo ako besné, schyľovalo sa k dažďu. Komu
by sa chcelo stáť na ulici v takom počasí? Pán Králiček je totiž
outodoorový predavač kávy. Má trojkolku, na ktorej má malý bar, na ňom kávovar
a mlynček a v uliciach Bratislavy ľuďom ponúka doslova coffee to
go, uňho si totiž nesadnete.

Pán Králiček bol tam, kde avizoval – na Poštovej. Čierna trojkolka s kávovarom,
to samo osebe človeka zaujme. Zaujme ale aj káva? Vypýtal som si espresso.
Nasledovala otázka: klasické alebo
pikolo? Uf. Akože som nepočul, dobre? Opýtal som sa radšej
na samotnú kávu.
edit: Kávu má pán Králiček z internetového obchod u
Coffeein.sk. Ide o plantážnu kávu z Papuy Novej Guiney a stránka sa zaručila, že ju pre ňu praží pražiar s viac ako dvasaťročnými skúsenosťami.
V mlynčeku bola káva
predmletá. Zo stroja britskej značky Fracino vyšlo štandardné espresso – káva
bola chutná. Stopercentne sa k nej ale vyjadriť nemôžem. Fotenie ma
zamestnávalo natoľko, že som espresso nechal smutne stáť a čakať. Dal som
si teda ešte cappuccino, nech vidím, čo všetko je možné v podmienkach pouličného
predaja. S výnimkou toho, že mliečna pena bola našľahaná inak, než by sa
patrilo (ku cappuccinu patrí mikropena ako keby bez bubliniek), chutilo veľmi
dobre. Horšie to bolo s otázkou, či si želám navrch aj škoricu. Nie,
ďakujem.
Kde je vôľa, tam je cesta

Pán Králiček, to sú vlastne páni dvaja. Pán majiteľ a pán barista. Kým som
krúžil okolo vozíka, fotil a
pozoroval zaujaté tváre okoloidúcich, prišiel aj
pán majiteľ. Dozvedel som sa teda, ako k tomuto, na bratislavsko-slovenské
pomery novátorskému konceptu prišiel. Inšpiráciou vraj preňho boli rovnaké „kávové
trojkolky“ v Holandsku a Británii. K realizácii svojho nápadu sa
odhodlával tri roky. Z Holandska si teda objednal trojkolku s barom,
z Británie zase kávovar a mlynček. Podarilo sa mu zvládnuť aj
byrokratické naťahovačky s mestom v prípade tohto ambulatného
predaja. Dnes preto môžete pána Králička nájsť na dvoch miestach: cez pracovné
dni na Poštovej a cez víkend na nábreží Dunaja pri SNG. To, že si niekto
takto ide za svojim snom (a vrazí do toho skutočne nemalé peniaze) sa mi veľmi
páči, už len preto si pán Králiček zaslúži podporu. Je to iné, je to nové, je
tu vidieť snahu priniesť do mesta niečo, čo nikde v okolí nenájdete. V záplave
uniformných podnikov so zlou kávou a zlým všetkým je to prístup hodný
potlesku.
Čo dočerta je pikolo?!

Aby som však pána Kárlička neprechválil, mám aj zopár konštruktívne kritických
výhrad. Po prvé – neexistuje pikolo. Aby zmätku nebolo málo, na vozíku je
tabuľa s ponukou, ktorá ponúka nasledovné: espresso malé, double,
americano. Až na to malé (to je to pikolo, ak to správne chápem), ostatné
nápoje síce existujú, neviem však, ako ich chápe pán Králiček. Je snáď double
espresso doppio, alebo slovenská hnedá polievka s názvom preso? Jedeme
dál: cappuccino malé, stredné, veľké. Tu som sa stratil. Cappuccino, vážený pán
Králiček, je (podobne ako espresso) iba jedno. Rovnaká veľkostná ponuka je aj
pre akési latté. Latté čo? Caffé latte či latte macchiato? V každom prípade,
ani jedno ani druhé nemá tri objemy, ale opäť iba jeden. Toto chce rozhodne
nápravu a to v záujme vzdelávania zákazníkov a nápravy ich
barbarských návykov. Takáto ponuka zároveň žiaľ znamená, že sa vo veci nevyzná
ani sám majiteľ/barista. Sorka morka. Čo sa samotnej prípravy týka, aj s ohľadom
na podmienky, ktoré predaj na ulici limituje, pomlieť kávu čerstvo pred jej prípavou
nie je hádam taký problém. A príprava cappuccina je len vecou zručnosti.

Ako tip pre pána Králička by možno stálo za to v budúcnosti kávy striedať. Prečo nesiahnuť aj po káve z niektorej
z lokálnych pražiarní? Máme ich už aj na Slovensku, v susednom Česku
je ich hneď niekoľko.
Summa summarum, pán Králiček ma potešil. Svojím nápadom a do veľkej miery
aj tým, čo ponúka. Je ešte čo zlepšovať, ale to podstatné už má: nadšenie,
víziu a radosť z toho, čo robí. Len tak ďalej, pán Králiček, zastavím
sa aj nabudúce!
Buďte aj vy pánovi Králičkovi na stope tu.