Vinohradský (kávový) trojuholník

Ako huby po daždi! To mi napadlo, keď som si opäť raz prečítal správu o tom, že v Prahe otvárajú ďalšiu kaviareň s ambíciou robiť dobrú kávu. Na zahraničných mestách sa mi vždy páčilo, že jednotlivé štvrte sú ako malé mestá – žijú si vlastným životom a ich obyvatelia sa s nimi identifikujú. Preto som to tentoraz v Prahe poňal iba lokálne, konkrétne na Vinohradoch. Vybral som si tri miesta, každé iné, každé so skvelou kávou.

Kaviareň upražená tak akurát

Kavárna Pražírna. Už názov hovorí sám za seba – kaviareň, ktorá si praží vlastnú kávu nájdete na Lublaňskej ulici, neďaleko zastávky metra I. P. Pavlova. Zídete po pár schodíkoch a ocitnete sa v zaklenutých priestoroch z červených tehál. To nemusí vyhovovať každému, najmä tým, ktorí ku káve ocenia aj denné svetlo. Fakt je ten, že v porovnaní s promo fotkami z FB som kaviareň takmer nespoznal. Ale to je, nakoniec, ich účel, však? Keď som tam prišiel ja, pri bare sedela pani majiteľka Vanda Zumrová a za barom pripravoval kávu barista Zdeněk Smrčka. Objednal som si espresso, ktoré bolo v tom čase z jednodruhovej Guatemaly Los Volcanes. V Pražírne svoju kávu pražia svetlejšie, preto v nej jasne cítite ovocnú aciditu, presne tak, ako sa píše v lístku, ktorý vám prinesú. Mňa zaujali aj poháre na vodu – odrezané spodky fliaš od vína chcem asi aj domov! Espresso pripravujú na stroji La Marzocco GB5 a kávu naň melú v mlynčeku Malkönig K30. Tým sa ale pole možností zďaleka nekončí – kto má rád filtrovanú kávu, má na výber Chemex, Drip Hario V60 a Aeropress. Pre tieto spôsoby prípravy si tu pražia kávu ešte o čosi svetlejšie a melú ju na mlynčeku Anfim. Čerstvo napraženú kávu si tu môžete, pochopiteľne, kúpiť  a nechať si ju aj pomlieť. Moja výhrada smeruje ku komunikatívnosti obsluhujúceho personálu. Keď som sa čašníčky opýtal na kávu, odkázala na ma ponukový lístok, alebo priamo na bar. Tam mi už ale pani majiteľka ochotne odpovedala na všetko, čo som chcel vedieť.

„Keď už, tak najlepšie, ako sa dá“

Pár ulíc odtiaľ, tentoraz pri zastávke metra Náměstí míru, si svoju kaviareň Mezi zrnky otvorila sympatická Jitka Tilšerová. Kaviarnička pozostávajúca z jedného štvorcového priestoru, v ktorom je pár stolov, pár vysokých stoličiek pod oknom a bar, je očarujúca. Svojím minimalizmom mi pripomenula londýnske alebo belgické kaviarne. Jitka si ale podľa svojich slov všetko naplánovala a vymyslela sama a za inšpiráciou nikam necestovala. Mezi zrnky je jednoduchá, ale nič jej nechýba. A najmä – nerobí kompromisy. Baru dominuje opäť La Marzocco GB5 a v mlynčeku Anfim Super Caimano tu melú kávu od doubleshotu. V marci, keď som tam bol, som zastihol posledný deň zimného blendu Tam Dem, dnes už pripravujú jarnú espresso zmes. Čoskoro plánujú pripravovať vybrané jednodruhové kávy na aeropresse a časom ešte nejakou ďalšou alternatívnou metódou. „Keď som sa rozhodla, že do toho idem, chcela som, aby to bolo v rámci možností čo najlepšie,“ odpovedá majiteľka na otázku, prečo sa rozhodla s Mezi zrnky vybrať práve týmto smerom. Mať kaviareň totiž podľa Jitkiných slov nebol jej odveký sen. Slováka tieto slová zaskočia – otvárať si podnik s tým, že mi nejde v prvom rade o biznis, ale o kvalitu, to je u nás zriedkavý jav. Jitka Tilšerová evidentne uvažuje inak a to aj v českom kontexte. Na bare je totiž vodovodný kohútik. Z neho si môžete dopustiť vodu do pohára, koľko vám hrdlo ráči.  V krajine, kde je  slovo kohoutková zaklínadlom, je to vtipný a sympatický moment. Konceptov, ako je Mezi zrnky, by malo byť podľa môjho názoru čoraz viac. Namiesto stupídnych reťazcov, ktoré do potlačených papierových kelímkov robia pollitrovú teplú hnedú vodu s mliekom. A, čo je horšie, ktoré niektorí považujú za súčasť svojho životného štýlu.

Dialóg štýlu a kvality v Monoloku

Prejdite ešte pár krokov a ocitnete sa na Moravskej ulici. Na čísle 18 uvidíte elegantný chrómovaný nápis Monolok. Tak sa volá posledná zastávka dnešného kávového / kaviarenského výletu. Toto miesto je dôkazom, že kvalitnú kávu dostanete aj v kaviarňach, ktoré nie sú za každú cenu „alternatívne“. Nemusí to byť dúpä hipsterov, barista nemusí mať vykrútené fúzy a „ironické“ tetovanie na paži a miesto môže byť elegantné a chic. Lebo taký je Monolok. Štýlovo čistý interiér od Adama  a Michaela Havlíkovcov z RAM Projekt ma dostal okamžite a moje estétsko-márnivé ja priadlo ako mačka. Sadnite si k jednému z dubových stolov v prednej miestnosti zaliatej denným svetlom a iba sledujte bzukot okolo. Na bare tróni do tretice La Marzocco GB5, opäť mlynček Malkönig K30 a doplnkový Malkönig Home Vario. V Monoloku pripravujú – a bezchybne – vlastný blend Monolok. Pre kaviareň zmes praží Coffee Source a je zložená z polovice

Hondurasu, 35% Brazílie a 15% Nikaraguy. Každý týždeň zároveň obmieňajú ponuku jednodruhových výberových káv z českých pražiarní. Okrem espressa si tu môžete vychutnať aj kávu pripravenú cez Hario V60 alebo na vacuum pote. A ak by vás prepadol hlad, neváhajte si vybrať z toho elegantného lístka. Ja som mal výborný hovädzí burger s chedarom, dresingom chipotles a avokádom a spokojne som sa odgúľal.

Keď som schádzal dolu Václavákom, hovoril som si, kedy niečo také zažijem u nás? Tie kaviarne nemusia byť hneď tri vedľa seba. Stačí mi jedna!









Aby som nezabudol, do Prahy som prišiel najmä za Jessie Ware. Spôsob, akým sa zmocnila paláca Akropolis nás nadchol (však Miloš & Miša?)!